História

Ústav geotechniky Slovenskej akadémie vied vznikol na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. XII. zo dňa 22. novembra 1954 ako Komisia pre baníctvo (1954).

Uznesením Predsedníctva SAV č. IV. zo dňa 21. novembra 1955 bola Komisia pre baníctvo transformovaná na Kabinet baníctva (1955) a ten bol na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. XI. zo dňa 10. decembra 1956 s účinnosťou od 1. januára 1957 premenovaný na Laboratórium baníctva (1957).

Uznesením Predsedníctva SAV č. I. z 5. novembra 1962 s účinnosťou od 1. januára 1963 bol zmenený názov na Ústav baníctva Slovenskej akadémie vied (1963).

Ten bol zrušený k 31. decembru 1966 uznesením Predsedníctva SAV č. III. zo dňa 28. septembra a jeho pracovná náplň a pracovníci začlenení do zriadeného ústavu s názvom Ústav vlastností hornín Slovenskej akadémie vied (1966).

Uznesením Predsedníctva SAV č. 1080 zo dňa 25. novembra 1975 s účinnosťou od 1. januára 1976 bol ústav premenovaný na Banícky ústav Slovenskej akadémie vied (1976).

Uznesením Predsedníctva SAV č. 290 zo dňa 29. apríla 1993 bol s účinnosťou od 1. mája 1993 zmenený názov Baníckeho ústavu Slovenskej akadémie vied na Ústav geotechniky Slovenskej akadémie vied (1993).

Základná výskumná oblasť takto premenúvaného ústavu sa v rámci odboru menila v súlade s vývojom a požiadavkami spoločnosti. Baníctvo bolo na Slovensku odvetvím s najdlhšou históriou a veľkou tradíciou. Jeho útlm resp. likvidácia mnohých prevádzok-odvetví v období po vzniku Slovenskej republiky (1993) sa odzrkadlili aj na vedeckej činnosti Ústavu geotechniky SAV, ktorý musel reagovať na tieto podmienky zmenou niektorých svojich vedeckých aktivít. Preto ústav vyvíja okrem oblasti baníctva aj aktivity pri ochrane životného prostredia v okolí priemyselných činností, hygieny v pracovnom prostredí, monitorovaní životného prostredia sídelných aglomerácií, chránených oblastí a jaskynných systémov, pri výstavbe diaľničných tunelov, aplikácie biotechnológií pri dekontaminácii zemín od ropných látok, využití ferokvapalín pri separácií minerálov, aplikácie čistých uhoľných technológií, mechanochémie a nanotechnológií pre výrobu nových materiálov, využitie ferokvapalín a minerálnych biotechnológií pri odstraňovaní znečistenia životného prostredia a fytoenergetika.